Nech je človek akokoľvek starý, VŽDY potrebuje SNÍVAŤ!

9. července 2013 v 21:37 | Mariam Shades |  príbehy.
Tento minipríbeh bol písaný o polnoci. Chcela som niečo napísať, pretože som mala náladu, a keď som uvidela citát "Nech je človek akokoľvek starý, VŽDY potrebuje SNÍVAŤ!" hneď som vedela o čom to bude :D Dúfam že vás dĺžka článku neodradí od čítania. Budem rada za všetky hviedičky aj komenty - či už to bude kritika alebo pochvala :)

Postavila som sa z gauča a opatrne zamierila k oknu. Každý krôčik si musím premyslieť - urobiť ho veľmi pomaly a opatrne. Odostrela som závesy a otvorila okno, aby do izby prenikol čerstvý vzduch. Zahľadela som sa na záhradku, do ktorej som mala z izby dokonalý výhľad. Boli v nej zasadené krásne farebné kvietky, o ktoré som sa celý čas poctivo starala. Tulipány, magnólie, chryzantémy.... Ale moje najobľúbenejšie sú aj tak tie žlté ruže.
Pripomínajú mi tú lásku, ktorú som ja nikdy nenašla a nezažila. Chcela som moc, keď som sa chcela páčiť nejakému chlapcovi ? Keď som s ním chcela mať kopec krásnych zážitkov, na ktoré by som mohla spomínať?
Trpela som a cítila som sa byť osamotená. Každú noc, keď som si bola istá že všetci spali, som otvorila dvere na izbe a zišla po schodoch dole, najtichšie ako som vedela. Len v pyžame a papučkách som potom vyšla von z domu. Vždy keď som to spravila, cítila som sa tak slobodne. Robila som to pravidelne, nevidela som na tom nič zlé. Otvorila som našu bránku a vybrala sa do domu oproti. Býval tam chlapec, ktorý sa mi páčil. Mal krátke blonďaté vlasy a hnedé oči. Jeho rodičia boli tiež takí krásni ako on, aj dom a záhradu mali takú krásnu. V tej záhrade mali zasadené ruže - ktoré som milovala. V noci som sa do tej záhrady vkradla. Bežala som v papučkách, čo najrýchlejšie cez celú záhradu až k ružiam. Kým som hladila ich jemné lupene, premýšľala som.
Aké by asi bolo, keby som mohla spokojne ležať v jeho náručí ?
Aké by bolo, keby som sa mohla pozrieť do jeho čokoládových očí z takej malej vzdialenosti, až by som cítila tlkot jeho srdca?
Aké krásne by bolo, keby sa naše pery stretli, a splynuli spolu vo vášnivom bozku?
To všetko boli predstavy, ktoré sa nikdy nemohli vyplniť.
Každú noc som si predstavovala to isté. Každú noc moje horúce slzy dopadali na jemné lupene žltých ruží. Bála som sa, aby ich moje slzy neprepálili. A aké boli plné zúfalstva a samoty!
Narozdiel odo mňa, ruže boli také krásne, že na obranu pred ľuďmi, ktorých úchvátila ich krása, potrebovali tŕne.
Alebo boli tŕne skôr ich prekliatím ?
Sadla som si na udržiavaný trávniček a obzrela sa horu k Lune. Jej zlatisté lúče dopadali na záhradu, a robili z nej to najmagickejšie miesto na Zemi.
Jej lúče zmazali slzy z mojej tváre, no nemohli zmazať slzy z mojej duše.
Zrazu som začula šuchot lístia a zľakla som sa.
Nerozmýšľala som. Rozbehla som sa zo záhrady von. Niekto za mnou bežal! Chcela som bežať rýchlejšie ale nešlo to. Osoba ma dobehla, schmatla za ruku a otočila k sebe. Ak ma tu prichytili, bude z toho pekný problém ! Ale na moje prekvapenie to nebola osoba ktorú som čakala. Mesiac svietil dosť na to, aby som osobe videla do čokoládových očí. Aby som videla tie strapaté blonďaté vlasy.
Očarovaná jeho krásou, mlčky som stála. Ani on nič nehovoril. Postrehla som ako si zahryzol do pery.
"Sledoval si ma ?" spýtala som sa napokon prvá.
"Každú jednu noc." odvetil po dlhej chvíli ticha.
"Prečo?" hanbila som sa.
Neodpovedal mi. Chytil ma za ruku a pobozkal ma. Dlho a vášnivo.
Potom ma pustil a povedal slovíčko ktorému som nerozumela: "Prepáč."
Rozbehol sa a zmizol tam, z kade vyšiel...
Za čo mu mám prepáčiť? Za bozk na ktorý som čakala takú dlhú dobu? Za ten pocit keď mi šlo srdce vyskočiť z hrudníka?
Načisto omámená som sa vrátila späť domov. Ľahla som si do postele a zaspala s príjemných pocitom na duši aj na perách.
A čo sa stalo na druhý deň?
Videla som ho s inou. Pobozkal ma a nakoniec chodí s niekym iný? V tej chvíli ma to rozbilo. Zase som si pripadala bezvýznamne. Ako jediná fialka v záhrade plnej ruží. Fialka sa krásou nikdy nevyrovná ruži.
Aj napriek tomu čo sa stalo, moja láska trvá doteraz. Milovala som ho ako 15 ročné dievča, a budem ho milovať už do konca života.
Od vtedy ma už nik nepobozkal, už o mňa nik neprejavil záujem. Už som nevkročila do ich magickej záhrady - vytvorila som si ju sama, na našom pozemku.
Navždy si budem pamätať ten okamih keď ma schmatol za ruku, otočil k sebe a pobozkal ma. Navždy si budem premietať v mysli jeho pohľad, keď povedal, že ma sledoval každú jednu noc. Navždy budem snívať o tom, aby sa to mohlo stať ešte raz. Aj keď sme obaja starí, jeho krása nezmizla. A konečne som pochopila čo malo znamenať to jeho "prepáč".

Starenka sa na ruže usmiala, zastrela závesy a opäť sa pohodlne usadila na gauč. Spomienky, sny a ruže sú to jediné čo ju robí šťastnou. To jediné čo má.

http://data.whicdn.com/images/65698550/large.jpg

.JPG
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Sčítanie ľudu :3

^.^ Klik

Komentáře

1 Carry Carry | Web | 9. července 2013 v 11:01 | Reagovat

wow, je to fakt užasné :)

2 Mariam Shades Mariam Shades | Web | 9. července 2013 v 15:03 | Reagovat

[1]: ďakujem :-)

3 Michelle Michelle | Web | 9. července 2013 v 15:08 | Reagovat

Tak to je překrásný! :) Máš talent!

4 Mariam Shades Mariam Shades | Web | 9. července 2013 v 15:10 | Reagovat

[3]: ďakujem veľmi pekne :)

5 ladyparanoid ladyparanoid | Web | 9. července 2013 v 21:56 | Reagovat

Moc doře jsi to napsala !!! Klobouk dole.. :))

6 Mariam Shades Mariam Shades | Web | 9. července 2013 v 22:31 | Reagovat

[5]: ďakujem, vážim si to :-)

7 *Tímea* *Tímea* | Web | 9. července 2013 v 22:48 | Reagovat

Krásne napísané prečo ty dievča nepíšeš knihy :)

8 Mariam Shades Mariam Shades | Web | 9. července 2013 v 22:51 | Reagovat

[7]: Ďakujem Tímea :) ;-) Napíšem špeciálnu pre teba,raz, neboj :D

9 *Tímea* *Tímea* | Web | 9. července 2013 v 22:58 | Reagovat

[8]: :D No to budem rada keď ju venuješ práve mne :)

10 ladyparanoid ladyparanoid | Web | 9. července 2013 v 23:39 | Reagovat

jasne líbilo... No a pokud jde o to barvení  já jsem si musela své hnede vlasy odbarvit až az potom nabarvit sice to není ono, ale já si to udu udrzovat zkuz to samé co já a veřím,že se ti to povede nechces spřátelit ? :)

11 ladyparanoid ladyparanoid | Web | 9. července 2013 v 23:51 | Reagovat

jooo ták i tak s te uložím a mrknu co pisaš :)

12 crazynaty crazynaty | Web | 10. července 2013 v 8:15 | Reagovat

jeeeeeeeeeeeej super clanok a k tomu super obrazky, uzasny blog :))))

13 Mariam Shades Mariam Shades | Web | 10. července 2013 v 11:35 | Reagovat

[12]: ďakujem ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.