poézia.

i’m losing sleep.

2. března 2014 v 4:43 | Mariam Shades
Je 4:03 [actually 4:42] v noci a stále ma to nejak neláka spať [niežeby sa mi chcelo spať]. Skrátka som len mala nutkanie sa vypísať z pocitov a dojmov tohto týždňa a snáď sa mi podarí natlačiť všetky emócie do tohto článku. Kým ma niečo trápi skrátka nemôžem spať a tak musím niečo robiť - písať, čítať, počúvať hudbu, kresliť, hrať hry, počúvať rádio, jesť, upratovať, ísť na prechádzku. Naozaj, neverili by ste čo všetko zvládnem robiť úplne vyšťavená o štvrtej ráno.

Komentár na môj stav
vôbec nie je treba.
Asi navštívim ústav,
a dám si trochu chleba.

Prežieram sa celý týždeň
úplne do prasknutia.
Mám chuť utiecť preč, navštíviť Viedeň,
všimol by si niekto môjho zmiznutia?

A pre utriedenie myšlienok
chodím večer na prechádzky.
Hudba hlasno až mi praská bubienok -
no stále ma trápia otázky.

Prihovoril sa mi čudák
keď som šla večer domov.
Bezdomovec - chudák,
vybehol spoza stromov.

A čerešnička na torte -
s rodičmi v piatok hádka.
Krik a plač bol extra forte,
možno pomôže vodka?

Päť listov bez odpovede

11. srpna 2013 v 14:33 | Mariam Shades
1. list
"Ruža červená,
ako tvoje jemné pery,
a lesknúce sa kučery.
Vždy upravená."

Chlapec papier s básňou, úhľadne napísanou, preložil na polku a vložil do červenej obálky. Obálku položil na stôl pri praskajúcom ohni. Potom potichúčky vyšiel z izby. Odišiel do záhrady, osvietenej magickým mesačným svetlom, a odstrihol z kríku tú najväčšiu, najkrajšiu a najčervenšiu ružu.
"Krásna ako ty." zašepkal a pobozkal lupene ruže.
Obálku aj ružu položil dievčaťu pred dvere.

Rany

18. července 2013 v 17:32 | Mariam Shades
Rozhodla som sa zverejniť jednu moju staršiu básničku. Už som ju pridávala na môj predchádzajúci blog, ale aj tak cítim že ju musím pridať aj sem. Táto básnička pre mňa z nejakého dôvodu veľa znamená. Dúfam že sa Vám bude páčiť, a myslím že je jasné, že zákaz kopírovania :)

Keď svet uvidí moje rany,
svetlo zájde,
ponúkajú sa mi dve strany,
ale temno si ma nájde.
 
 

Reklama